Tieto kritériá hodnotenia vzdelávacích výsledkov žiakov v daných vyučovacích predmetoch v školskom roku 2022/2023 platia pre všetky ročníky II. stupňa v predmete GEOGRAFIA a 5., 6., 8. a 9.ročník v vredmete DEJEPIS

GEOGRAFIA  (5. - 9. ročník)

Pri hodnotení budeme postupovať podľa Metodického pokynu č. 22/2011 na hodnotenie žiakov základnej školy vydané MŠ SR s platnosťou od 1.5.2011 a jeho prílohy č. 2 (Zásady hodnotenia žiaka so zdravotným znevýhodnením začleneného v základnej škole).  

Verbálna kontrola osvojenia poznatkov môže byť frontálna, alebo individuálna na základe dobrovoľnej odpovede žiaka, alebo určenia konkrétneho žiaka učiteľom - vhodné sú verbálne odpovede 3 žiakov v časovom limite 5 minút. Treba hodnotiť najmä osvojenie si základných poznatkov stanovených výkonovou časťou vzdelávacieho štandardu.

Písomná kontrola osvojenia poznatkov, prípadne skúšanie písomnou formou alebo formou testu na konci tematického celku, alebo skupiny podobných tém v časovom limite 20 minút, v rozsahu 10 – 15 otázok, zostavených podľa výkonovej časti vzdelávacieho štandardu. Optimálne je hodnotenie na základe percentuálnej úspešnosti po vzájomnej dohode učiteľov.

Preveriť úroveň samostatnej práce žiakov a schopnosti práce s textom je možné hodnotením na základe pozorovaní žiaka podľa dohodnutých kritérií – frontálnym skúšaním, kontrolou úloh, alebo krátkou previerkou - tzv. päťminútovkou.

Prezentácia projektov umožňuje hodnotenie úrovne verbálnych, písomných, grafických prejavov a komunikatívnych zručností podľa dohodnutých kritérií na základe dohody učiteľov.

Pri klasifikácii v prípade písomného skúšania žiakov používame túto 5-stupňovú klasifikačnú škálu:

100 - 90 %......1

  89 - 75 %......2

  74 - 50 %......3

  49 - 30 %......4

  29 -   0 %......5

Prospech žiaka vo vyučovacom predmete geografia sa klasifikuje týmito stupňami:

         1 – výborný,

         2 – chválitebný,

         3 – dobrý,

         4 – dostatočný,

         5 – nedostatočný.

 

Hodnotenie predmetu Geografia
Žiaci 5. – 9. ročníka budú hodnotení podľa Metodického pokynu č. 22/2011 na hodnotenie žiakov základnej školy vydané MŠ SR s platnosťou od 1.5.2011 a jeho prílohy č. 2 (Zásady hodnotenia žiaka so zdravotným znevýhodnením začleneného v základnej škole).
Predmet kontroly	dosiahnuté vedomosti, zručnosti a osvojené základné poznatky stanovené výkonovou časťou vzdelávacieho štandardu v jednotlivých ročníkoch ŠkVP, vzťah a prístup k predmetu, schopnosť samostatne riešiť daný problém, aktivitu na vyučovaní.
Metódy a formy kontroly	ústna forma hodnotenia – 1 až 2 ústne odpovede za stanovené klasifikačné obdobie, písomná forma hodnotenia – tematické písomné práce/testy, spracovanie projektu prezentácia, individuálnych/skupinových projektov, aktivita a práca na vyučovacej hodine, tvorivosť, nápaditosť, záujem, dôslednosť pri vypracovávaní úloh a domácich zadaní , hodnotenie práce s mapou.
Nástroje	ústne skúšanie - v časovom rozsahu 5 - 10 min písomné skúšanie – previerky = päťminútovky, tematické písomky/testy v rozsahu 15 - 20 min projekt - kontrola a hodnotenie kombinácie písomných a grafických prejavov spolu s komunikačnými zručnosťami žiaka práca s mapou
Intervaly	písomné práce: - krátke previerky (pracovné listy) – priebežne, podľa potreby a podľa uváženia pedagóga - minim. 2 x/ročne testy - minim. 3 x/ročne kontrolné práce – po prebratí tematických celkov ústna odpoveď: - minim. 2 x/ročne ústna odpoveď – minimálne 1-krát za polrok aktivita žiaka - priebežne
Kritériá, ukazovatele hodnotenia	úroveň verbálnych prejavov žiaka - prezentácia jednotlivých tém na základe stanoveného harmonogramu formou ústnej odpovede žiak bude hodnotený známkou (stupeň 1- 5) podľa obsahovej korektnosti údajov v prezentácii a na základe presnosti, plynulosti, istoty vo vyjadrovaní v danej téme, - úrovne zvládnutia učiva. úroveň písomných prejavov žiaka – previerky, tematické písomky/testy (obsahová stránka), úroveň práce s mapou: orientácia na mape, pohotovosť, kartografické značky, projekt a jeho prezentovanie, úlohy a aktivity - školské aj domáce.
Pri záverečnom – sumatívnom hodnotení žiaka v jednotlivých klasifikačných obdobiach sa stupeň prospechu neurčuje na základe aritmetického priemeru známok. Pri klasifikácii žiaka na konci klasifikačného obdobia sa prihliada k váženému priemeru  - dôležitosti a k váhe známok. Vážený priemer nie je záväzný pre celkovú klasifikáciu.   Prideľovanie váh: Váha 0,5: domáca úloha (nenapísaná domáca úloha –známka 5), krátka písomná práca, samostatná práca s atlasom alebo mapou, aktivita, frontálne      opakovanie Váha 1: ústne skúšanie, projekt, úspešný riešiteľ v školskom kole GO Váha 2: kontrolné práce na konci tematického celku, úspešný riešiteľ alebo umiestnenie v okresnom, krajskom, celoslovenskom kole GO   Vzorec na výpočet váženého priemeru: z= ((z1 + z2 +z3+…+zn).v0,5+(z1 + z2 +z3+…+zn).v1  + (z1 + z2 +z3+…+zn).v2)/(0,5.počet známok váhy 0,5+1.počet známok váhy 1+2.(počet známok váhy2))

 

Hodnotiaca škála:
Percentá	Známka
100 - 90 %	1 (výborný
89 - 75 %	2 (chválitebný)
74 - 50 %	3 (dobrý
49 - 30 %	4 (dostatočný)
29 -   0 %	5 ( nedostatočný)

 

Projektová práca:
prezentácia	prezentácia projektu, obhajoba spôsobu a formy práce, obhajoba záverov a spôsobov riešení problémov,
hodnotenie	splnenie cieľa
	estetický vzhľad
	zaujímavosť
	náročnosť práce
	praktickosť a funkčnosť
	prezentácia projektu
Vyhodnotenie projektu v súhrne 18 bodov
Jednotlivé zložky hodnotenia bodujeme v škále 1-3 body. Sumár bodov tvorí známku na základe bodovej stupnice. Pri skupinovej práci berieme skupinu ako jednotlivca.

 

Klasifikačné stupne:

Výborný (1)

• žiak ovláda poznatky, pojmy a zákonitosti podľa učebných osnov
• vie ich pohotovo využívať pri intelektuálnych, motorických, praktických a iných činnostiach
• samostatne,  tvorivo uplatňuje získané vedomosti a kľúčové kompetencie pri riešení jednotlivých úloh
• jeho ústny aj písomný prejav je správny, výstižný
• výsledky jeho činností sú kvalitné až originálne.

Chválitebný(2)

• žiak pracuje správne a samostatne s minimálnou pomocou učiteľa
• žiak s menšími nepresnosťami opisuje historické situácie
• pohotovo, ale s menšími nepresnosťami odpovedá na otázky týkajúce sa danej problematiky
• jeho ústny aj písomný prejav má občas nedostatky v správnosti, presnosti a  výstižnosti

Dobrý (3)      

• žiak má v celistvosti a úplnosti osvojenia poznatkov a pri ich využívaní medzery.
• osvojené kľúčové kompetencie využíva s menšími nedostatkami.
• na podnet učiteľa uplatňuje osvojené vedomosti a kľúčové kompetencie pri riešení jednotlivých úloh
• podstatnejšie nepresnosti dokáže s učiteľovou pomocou opraviť.
• v ústnom a písomnom prejave má častejšie nedostatky v správnosti, presnosti, výstižnosti
• výsledky jeho činností sú menej kvalitné.

Dostatočný (4)

• žiak má závažné medzery v celistvosti a úplnosti osvojenia poznatkov
•  pri riešení teoretických a praktických úloh sa vyskytujú podstatné chyby.
• nevyjadruje sa pojmovo správne
• je nesamostatný pri využívaní poznatkov a hodnotení javov.
• jeho ústny aj písomný prejav má často v správnosti, presnosti a výstižnosti vážne nedostatky.
• v kvalite výsledkov jeho činností sa prejavujú omyly
• vážne nedostatky dokáže žiak s pomocou učiteľa opraviť.

Nedostatočný (5)

• žiak si neosvojil vedomosti a zákonitosti požadované učebnými osnovami,
•  má v nich závažné medzery, preto ich nedokáže využívať.
• pri riešení teoretických a praktických úloh sa vyskytujú značné chyby.
• je nesamostatný pri využívaní poznatkov, hodnotení javov, nevie svoje vedomosti uplatniť ani na podnet učiteľa.
• jeho ústny a písomný prejav je nesprávny, nepresný.
• kvalita výsledkov jeho činností sú na nízkej úrovni.
• vážne nedostatky nedokáže opraviť ani s pomocou učiteľa.

Cieľom hodnotenia vzdelávacích výsledkov žiaka v škole je poskytnúť žiakovi a jeho rodičom spätnú väzbu o tom, ako žiak zvládol danú problematiku , v čom má nedostatky, kde má rezervy a aké sú jeho pokroky. Súčasťou hodnotenia je tiež povzbudenie do ďalšej práce.

Okrem sumatívnych výsledkov sa sústredíme na rozpracovanie formatívneho hodnotenia výsledkov žiaka formou hodnotiaceho portfólia.

 

Cieľom je zhodnotiť prepojenie vedomostí so zručnosťami a spôsobilosťami:

- ústne skúšanie  - ústne odpovede – aspoň 2 za polrok samostatná práca s mapou, atlasom

- povinné práce ( ako sa učím) - vybrané písomné práce- testy, polročný projekt - krátke previerky formou päťminútovky, tematické písomky a slepé mapy

- voliteľné práce ( čo ma baví, čo sa mi páči) - súťaže, referáty, olympiáda, esej, projekt - podľa individuálneho záujmu žiakov

 

DEJEPIS - (5. - 9. ročník)

 

Pri hodnotení budeme postupovať podľa Metodického pokynu č. 22/2011 na hodnotenie žiakov základnej školy vydané MŠ SR s platnosťou od 1.5.2011 a jeho prílohy č. 2 (Zásady hodnotenia žiaka so zdravotným znevýhodnením začleneného v základnej škole).  

• Žiak je  v procese výchovy a vzdelávania hodnotený priebežne, má právo dozvedieť sa spôsob a výsledok hodnotenia.
• V priebežnom  hodnotení sa hodnotia  čiastkové výsledky  a prejavy žiaka na vyučovacích hodinách. Priebežné hodnotenie  má hlavne motivačný charakter.
• Celkové hodnotenie žiaka vo  vyučovacom  predmete sa uskutočňuje na konci prvého polroka a druhého polroka v školskom roku a má čo najobjektívnejšie zhodnotiť úroveň jeho vedomostí, zručností a návykov v danom vyučovacom predmete.
• V procese hodnotenia učiteľ uplatňuje primeranú náročnosť, pedagogický takt voči žiakovi, rešpektuje práva dieťaťa a humánne sa správa voči žiakovi.
• Pri priebežnom hodnotení učiteľ zohľadňuje vekové a individuálne osobitosti žiaka a prihliada na jeho momentálnu psychickú i fyzickú disponovanosť.
• Pri celkovom hodnotení objektívne hodnotí kvalitu vedomostí, zručností a návykov  žiaka.

 

Predmetom hodnotenia vo výchovno-vzdelávacom procese sú najmä:

• učebné výsledky žiaka, ktoré dosiahol vo vyučovacom predmete v súlade s požiadavkami vymedzenými v učebných osnovách,
• osvojené kľúčové kompetencie, ako aj aktivita, osobnostný rast, rešpektovanie práv iných osôb, ochota spolupracovať a správanie žiaka podľa školského poriadku.

 

Pri hodnotení výsledkov práce žiaka sa postupuje v súlade s:

• výchovno-vzdelávacími požiadavkami vzdelávacích programov,
• požiadavkami na rozvoj všeobecných kompetencií, 
• učebnými plánmi, učebnými osnovami a štandardami.

Pri hodnotení žiaka sa posudzujú získané kompetencie v súlade s učebnými osnovami a schopnosť ich využitia v oblastiach:

• komunikačných schopností, najmä ústne a písomné spôsobilosti,
• čitateľskej gramotnosti,
• jazykových schopností v štátnom jazyku, v materinskom jazyku, v cudzích jazykoch,
• digitálnych kompetencií,
• matematickej gramotnosti a prírodných vied,
• sociálnych kompetencií,
• multikultúrnych kompetencií,
• manuálnych zručností a ich využití v praktických cvičeniach,
• umeleckých a psychomotorických schopností,
• analýzy problémov a schopnosti ich riešenia,
• osobnostných vlastností ako porozumenie, znášanlivosť, tolerancia, priateľstvo,
• kontrolovania a regulovania svojho správania, ochrany svojho zdravia a životného prostredia a etických princípov.

 

Získavanie podkladov na hodnotenie

Podklady na hodnotenie výchovno-vzdelávacích výsledkov a správania žiaka získava učiteľ najmä týmito metódami, formami a prostriedkami:

• sústavným diagnostickým pozorovaním žiaka,
• sústavným sledovaním výkonu žiaka a jeho pripravenosti na vyučovanie,
• rôznymi druhmi skúšok (písomné, ústne, grafické, praktické, didaktickými testami a analýzou výsledkov rôznych činností žiaka),
• konzultáciami s ostatnými pedagogickými zamestnancami a podľa potreby s odbornými zamestnancami zariadenia výchovného poradenstva a prevencie,
• všeobecného lekára pre deti a dorast, najmä u žiaka s trvalejšími psychickými a zdravotnými ťažkosťami a poruchami,
• rozhovormi so žiakom a so zákonným zástupcom žiaka.

Skúšanie a hodnotenie

• Žiak je z predmetu skúšaný ústne, písomne alebo prakticky najmenej dvakrát v polročnom hodnotiacom období.
• Učiteľ oznamuje žiakovi výsledok každého hodnotenia a posúdi klady a nedostatky hodnotených prejavov a výkonov.
• Po ústnom skúšaní učiteľ oznámi žiakovi výsledok ihneď.
• Výsledky hodnotenia písomných a grafických prác a praktických činností oznámi žiakovi a predloží k nahliadnutiu najneskôr do 10 dní.
• Ústne skúšanie žiakov frontálnou alebo individuálnou formou môže byť realizované každú vyučovaciu hodinu a nemusí byť vopred ohlásené
• Písomné skúšanie prostredníctvom krátkej písomnej práce môže byť realizované každú vyučovaciu hodinu a nemusí byť vopred ohlásené
• Písomné overovanie vedomostí prostredníctvom kontrolnej písomnej práce je vždy vopred ohlásené. Vedomosti žiakov sú overované touto formou min. na konci tematického celku, pri časovo náročnejších tematických celkoch môže byť učivo tematického celku rozdelené na viacero kontrolných písomných prác.

 

•  

 Orientačný harmonogram kontrolných písomných prác:

 

• •  5. Ročník
• Človek v premenách času a priestoru (október/november)
• Človek v premenách času a priestoru (december/január)
• Človek v premenách času a priestoru (február/marec)
• Človek a komunikácia (apríl/máj)
• Človek a komunikácia (máj/jún)

 

•  
•  6. Ročník
• Obrazy pravekého sveta (október/november)
• Obrazy starovekého sveta (december/január)
• Obrazy starovekého sveta (február/marec)
• Obrazy starovekého sveta (apríl/máj)
• Obrazy stredovekého sveta (máj/jún)

 

•  
•  7. Ročník
• Predkovia Slovákov v Karpatskej kotline (október/november)
• Slováci v Uhorskom kráľovstve 1 (december/január)
• Slováci v Uhorskom kráľovstve 2 (február/marec)
• Obrazy novovekého sveta (apríl/máj)
• Habsburská monarchia v novoveku (máj/jún)

 

• •  8. Ročník
• Zrod modernej doby 1(október/november)
• Zrod modernej doby 2 (december/január)
• Moderný slovenský národ 1 (apríl)
• Moderný slovenský národ 2 – R-U vyrovnanie a maďarizácia (máj/jún)

 

• •  9. Ročník
• Obrazy prvej svetovej vojny (september/október)
• Európa v medzivojnovom období (október/november)
• Československo v medzivojnovom období (1918 – 1939) (november/december)
• Obrazy druhej svetovej vojny (december/január)
• Slovenský štát (1939 – 1945) (január/február)
• Rozdelený svet (február/marec)
• Československo za železnou oponou (marec/apríl)
• Slovensko po roku 1989 (máj/jún)

 

 Podkladom pre celkové hodnotenie vyučovacieho predmetu sú:

• známky alebo ústne hodnotenie za ústne odpovede,
• známky alebo slovné hodnotenie za, didaktické testy, písomné a praktické práce.
• Verbálna kontrola osvojenia poznatkov na základe dobrovoľnej odpovede žiaka alebo určenia konkrétneho žiaka učiteľom- vhodné sú verbálne odpovede 3 žiakov v časovom limite 5 minút. Treba hodnotiť najmä osvojenie si základných poznatkov stanovených výkonovou časťou vzdelávacieho štandardu.
• Písomná kontrola osvojenia poznatkov, prípadne skúšanie písomnou formou testu na konci tematického celku alebo skupiny podobných tém v časovom limite 20 minút, v rozsahu 10 – 15 otázok , zostavených podľa výkonovej  časti vzdelávacieho štandardu. Optimálne je hodnotenie na základe percentuálnej úspešnosti po vzájomnej dohode učiteľov.
• Priebežná kontrola osvojenia vedomostí môže byť realizovaná prostredníctvom krátkych písomných prác, pričom výsledná známka bude priemerom známok z  troch (po sebe idúcich) krátkych písomných prác.

Stupeň prospechu sa neurčuje na základe aritmetického priemeru známok. Pri klasifikácii žiaka na konci klasifikačného obdobia sa prihliada k váženému priemeru  - dôležitosti a k váhe známok. Vážený priemer nie je záväzný pre celkovú klasifikáciu.

 

Prideľovanie váh:

Váha 0,5: domáca úloha (nenapísaná domáca úloha – známka 5), krátka písomná práca, samostatná práca s historickým prameňom, aktivita, frontálne opakovanie

Váha 1: ústne skúšanie, projekt, úspešný riešiteľ v školskom kole DO

Váha 2: kontrolné práce na konci tematického celku, úspešný riešiteľ alebo umiestnenie v okresnom, krajskom, celoslovenskom kole DO

 

Vzorec na výpočet váženého priemeru:

Z = ((z1 + z2 +z3+…+zn).v0,5+(z1 + z2 +z3+…+zn).v1  + (z1 + z2 +z3+…+zn).v2)/(0,5 . počet známok váhy 0,5 + 1 . počet známok váhy 1 + 2 . počet známok váhy 2))

 

Preveriť úroveň samostatnej práce žiakov a schopnosti práce s textom je možné hodnotením na základe pozorovaní žiaka podľa dohodnutých kritérií.

Prezentácia projektov umožňuje hodnotenie úrovne verbálnych, písomných, grafických prejavov a komunikatívnych zručností podľa dohodnutých kritérií na základe dohody učiteľov.

 

Hodnotenie a klasifikácia

Stupeň 1 (výborný),                                                      

Ak žiak ovláda poznatky, pojmy a zákonitosti podľa učebných osnov a vie ich pohotovo využívať pri intelektuálnych, motorických, praktických a iných činnostiach. Samostatne a tvorivo uplatňuje osvojené vedomosti a kľúčové kompetencie pri riešení jednotlivých úloh, hodnotení javov a zákonitostí. Jeho ústny aj písomný prejav je správny, výstižný. Grafický prejav je  estetický. Výsledky jeho činností sú kvalitné, iba s menšími nedostatkami.

Stupeň 2 (chválitebný),                                              

Ak žiak ovláda poznatky, pojmy a zákonitosti podľa učebných osnov  a  vie ich pohotovo využívať. Má osvojené kľúčové kompetencie, ktoré tvorivo aplikuje pri intelektuálnych, motorických, praktických a iných činnostiach. Uplatňuje osvojené vedomosti a kľúčové kompetencie pri riešení jednotlivých úloh, hodnotení javov a zákonitostí samostatne a kreatívne alebo s menšími podnetmi učiteľa. Jeho ústny aj písomný prejav má menšie nedostatky v správnosti, presnosti a  výstižnosti. Grafický prejav je estetický, bez väčších nepresností. Výsledky jeho činností sú kvalitné, bez väčších nedostatkov.

Stupeň 3 (dobrý),                                                        

Ak má žiak v presnosti, celistvosti a úplnosti osvojenie poznatkov, pojmov a zákonitostí podľa učebných osnov a pri ich využívaní nepodstatné medzery. Má osvojené kľúčové kompetencie, ktoré využíva pri intelektuálnych, motorických, praktických a iných činnostiach s menšími nedostatkami. Na podnet učiteľa uplatňuje osvojené vedomosti  a kľúčové kompetencie pri riešení jednotlivých úloh, hodnotení javov a zákonitostí. Podstatnejšie nepresnosti a chyby vie s učiteľovou pomocou opraviť. V ústnom a písomnom prejave má nedostatky v správnosti, presnosti, výstižnosti.  Grafický prejav je menej estetický. V kvalite výsledkov jeho činností sú častejšie nedostatky.

Stupeň 4 (dostatočný),

Ak má žiak v celistvosti, presnosti a úplnosti osvojenie poznatkov a zákonitostí podľa učebných osnov  ako i v ich využívaní závažné medzery. Pri riešení teoretických a praktických úloh s uplatňovaním kľúčových kompetencií sa vyskytujú podstatné  chyby. Je nesamostatný pri využívaní poznatkov a hodnotení javov. Jeho ústny aj písomný prejav má v správnosti, presnosti a výstižnosti vážne nedostatky. V kvalite výsledkov jeho činností a v grafickom prejave sa prejavujú chyby, grafický prejav je málo estetický. Vážne chyby a nedostatky dokáže žiak s pomocou učiteľa opraviť.

Stupeň 5 (nedostatočný),

Ak si žiak neosvojil vedomosti a zákonitosti požadované učebnými osnovami, má v nich závažné medzery,  preto ich nedokáže využívať.  Pri riešení teoretických a praktických úloh s uplatňovaním kľúčových kompetencií  sa vyskytujú značné chyby. Je nesamostatný pri využívaní poznatkov, hodnotení javov, nevie svoje vedomosti uplatniť ani na podnet učiteľa. Jeho ústny a písomný prejav má v správnosti, presnosti a výstižnosti podstatné nedostatky. Kvalita výsledkov jeho činností a grafický prejav sú na nízkej úrovni.  Vážne chyby a nedostatky nedokáže opraviť ani s pomocou učiteľa.

Hodnotenie písomných prác a testov

100% - 90% = 1        

  89% - 75% = 2        

  74% - 50% = 3        

  49% - 30% = 4        

  29% -   0% = 5       

Žiak má:

• si uvedomiť a chrániť hodnoty prírody, ľudskej civilizácie a kultúry,
• pochopiť závažnosť riešenia globálnych problémov ľudstva,
• rozvíjať potrebu vlastného aktívneho prínosu do spoločného diania,
• rozvíjať hrdosť na svoj vlastný  národ, porozumenie a toleranciu aj vo vzťahu k iným národom,
• pochopiť rôznorodosť ľudského myslenia a konania,
• byť schopný prijímať pluralitné názory na vývoj spoločnosti osvojením si vedomostí z vývinu odboru,
• získať kladný vzťah k svojej budúcej profesii.

 

Historické  myslenie si budú rozvíjať nasledovne:

• orientovaním sa v historickom priestore a v čase,
• pochopením príčinných a následných vzťahov vo vývoji spoločnosti,
• pochopením kontinuity historického vývoja celostného spoločenstva a nášho miesta v dejinách,
• pochopením vývoja konkrétnej spoločnosti, v ktorej žiak žije, čím sa žiak pripravuje na život v spoločnosti,
• rozvíjaním predstáv o konkrétnom živote ľudí v daných historických obdobiach, čím sa rozširujú životné skúsenosti žiaka,
• sprístupnením života a prínosu významných osobností v dejinách,
• zdôrazňovaním priority všeľudských mravných hodnôt,
• uvedomením si vzťahu medzi minulosťou a prítomnosťou.