ĽUDSKÉ PRÁVA Ľudské práva sú také práva, ktoré náležia každej
ľudskej bytosti bez výnimky. Tieto práva sú založené na myšlienkách
osvieteneckých filozofov 18.storočia. Ľudské práva zahŕňajú sociálne práva (ako
práca, bývanie, jedlo atď.) a politické práva (sloboda myslenia a prejavu,
ochrana pred väznením, mučením a pod.). Všetky krajiny v Európe podpísali Európsku deklaráciu ľudských práv
alebo Deklaráciu ľudských práv OSN.
ROVNOPRÁVNOSŤ Rovnosť je stav
rovnocennosti. To znamená, že žiadna osoba nie je hodnotnejšia než iná, nech má
akýchkoľvek rodičov, nech má akúkoľvek spoločenskú pozíciu. Samozrejme, ľudia
nie sú identickí vo svojich záľubách, schopnostiach a spôsobe života. Takže
rovnosprávnosť znamená, že všetci ľudia majú rovnaké práva a rovnaké možnosti
pre svoju činnosť. Musí preto existovať rovnaká príležitosť v oblasti vzdelania
či zamestnania i šanca na úspech pre všetkých, čo bude potom meradlom ich
vlastného úsilia.
TOLERANCIA Tolerancia je rešpekt, akceptácia a
uznanie bohatej rôznorodosti svetových kultúr, foriem prejavu a spôsobov života
ľudí. Tolerancia je harmónia v rôznorodosti. Je pestovaná znalosťou,
otvorenosťou, komunikáciou a slobodou myslenia, svedomia a viery. Tolerancia je
byť samým sebou bez potreby vnucovania svojich pohľadov iným. Tolerancia nie je
ustupovanie, blahosklonnosť alebo zhovievavosť. Tolerancia je predovšetkým
aktívny prístup vyplývajúci z pochopenia všeobecných ľudských práv a základých
slobôd iných. Uplatňovanie tolerancie neznamená tolerovať sociálnu
nespravodlivosť alebo vzdať sa svojeho presvedčenia. Znamená to, že každý má
slobodne mať svoje presvedčenie a akceptovať, že iní majú tiež svoje.
INTOLERANCIA Intolerancia je
nedostatok úcty voči iným spôsobom chovania a jednaniu, nedostatok rešpektu k
inému presvedčeniu či viery. Prejavuje sa zákazom odlišných spôsobov chovania
či názorov. Intolerancia môže znamenať, že sa s niektorými ľuďmi nebude
zaobchádzať odpovedajúcim spôsobom z dôvodov ich náboženského presvedčenia,
sexuálnej orientácie, alebo pre ich odev, či účes. Intolerancia neakceptuje
odlišnosť. Je základom rasizmu, antisemitizmu, xenofóbie a diskriminácie
všeobecne. Často vedie k násiliu.
PREDSUDKY Pokiaľ si utvoríte mienku o niekom, koho
ešte nepoznáte, na základe prijatých charakteristík skupiny, ku ktorej podľa
vás patrí, tak ste zaujatý, máte predsudky. Predsudky sú komplexom predstáv,
ktoré sú predformované a založené na predpokladoch, bez toho, aby boli
dokázané. Keď získajú permanetnú formu, nazývajú sa stereotypy. Pokiaľ je
niekto zaťažený predsudkami, bude náchylný vidieť len tie veci, ktoré súhlasia
s jeho predstavami, a tak bude len posilňovať svoju zaujatosť a stereotyp, v
ktorý verí. Panuje zhoda v tom, že predsudky sú získané, naučené.
DISKRIMINÁCIA Diskriminácia je súdenie niekoho a
zasiahnutie voči nemu na základe zjavne bezvýznamných charakteristík ako je
napríklad farba kože, pohlavie, sexuálna orientácia, národnosť, sociálna
trieda, etnická príslušnosť a pod.
XENOFÓBIA Doslovne “xenofóbia” znamená strach z cudzincov.
Toto slovo sa obvykle používa na označenie neznášanlivosti k ľuďom z iných
krajín alebo iných etnických skupín, rovnako ako aj nedostatok rešpektu pre ich
tradície a kultúru.
RASIZMUS Rasizmus je viera, že niektorí ľudia sú nadradení iným
z dôvodu prislušnosti k určitej rase. Rasisti definujú rasu ako skupinu ľudí so
spoločným pôvodom. Rozlišujú rozličné rasy podľa fyzických charakteristík, ako
napr. farba kože alebo kvalita vlasov. V skutočnosti tu nie je žiaden ostrý
rozdiel medzi rasami, obzvlášť nie taký, ktorý by mal zmysel. “Rasa” nemá
biologický základ, je to umelé slovo. Slovo “rasizmus” je tiež používané ako
opis hanlivého alebo agresívneho správania voči členom “nižšej rasy”. Relatívne
nová forma rasizmu niekedy nazývaná “etnická a kultúrna diferenciácia” hovorí,
že všetky rasy alebo kultúry sú rovnocenné, ale nemali by sa miešať, aby sa
zachovala ich originalita. To však môže viesť k apartheidu.
ANTISEMITIZMUS Antisemitizmus
je zaujatosť voči Židom. Antisemitisti chybne predpokladajú, že Židia sú
podstatne odlišní od iných ľudí, že chcú vládnuť svetu a majú v úmysle toho
dosiahnuť celosvetovou konšpiráciou. Táto forma xenofóbnej intolerancie vedie k
diskriminácii jednotlivcov rovako ak aj k perzekúcii Židov ako skupiny. Najstrašnejším
prejavom antisemitizmu v histórii bol nástup Hitlera k moci a šírenie
nacistickej ideológie čistoty rasy. 6 miliónov Židov deportovaných z krajín
dobytých Nemeckom zomrelo v koncentračných táboroch počas holokaustu.
FAŠIZMUS Fašizmus je násilné reakčné pravičiarské politické
hnutie, ktoré sa v konečnom dôsledku prejavuje ako otvorená teroristická
diktatúra. Fašizmus má podporu vo všetkých spoločenských vrstvách obzvlášť v
časoch politických a ekonomických kríz, ničí demokratické slobody a diskriminuje
členov špecifických (etnických) minorít a ľudí s odlišnými názormi. Fašisti
veria vo “vládu silnej ruky”. Fašizmus stavia na silnom nacionalizme, ktorý sa
tak často mení na rasizmus. Najhroznejšia forma fašizmu bola nacistická
diktatúra v Nemecku v rokoch 1933-1945. Dnes existujú skupiny, organizácie a
strany, ktoré znovu podporujú túto ideológiu.
NACIZMUS Nacizmus je ideológia a politika nemeckého fašizmu,
pre ktorú bol charakteristický rasizmus, antisemitizmus, totalitarianizmus,
sociálna demagógia, agresivita a nadradenosť nad inými národmi. Slovo nacizmus
je odvodené od výrazu nacionálny socializmus, čo bolo politické hnutie v
Nemecku vedené NSDAP (Nationalsozialistische Deutsche Arbeiterpartei). NSDAP
bola založená v roku 1919 a v roku 1939 získala absolútnu moc. Po skončení
2.svetovej vojny bola v Norimbergskom procese prehlásená za zločineckú
organizáciu. Nacistický režim bol zodpovedný za smrť miliónov ľudí, časť z nich
našli smrť v plynových komorách z dôvodu ich (predpovedanej) odlišnosti. Zvlášť
perzekuované skupiny boli Židia, Rómovia, homosexuáli a komunisti/socialisti.
Niektoré skupiny sa stotožňujú s ideálmi nacizmu aj dnes. Nazývajú sa
neonacisti. Neonacisti sa niekedy manifestujú ako skinheadi. Neonacisti neveria
v dôvod, ale v silu násilia.
NÁROD Národ
je spoločenstvo nelíšiace sa od ostatných markantnými telesnými črtami (aj keď
je rasovo určené), ale predovšetkým špecifickou kultúrou a spôsobom života. Je
to skupina ľudí, ktorá sa vytvorila historicky a k jej dôležitým znakom patrí spoločná
reč, vedomie príslušnosti k národu, pospolitosť územia, prípadne vlastná
štátnosť. Myšlienka existencie národov je relatívne mladá, objavila sa až v
19.storočí. Pojem národnosť sa zvykne používať v troch významoch: ako synonymum
pojmu národ, na označenie spoločenstva, ktoré sa v národ ešte nesformovalo a na
označenie národnej menšiny.
NACIONALIZMUS Nacionalizmus je politická ideológia, ktorá stavia
záujmy jedného národa či národnostnej skupiny nad záujmy druhých a nad všatky
ostatné väzby, či už ide o rodinu, priateľov, pohlavie alebo ľudstvo.
Nacionalizmus rozlišuje ľudí podľa hranice, ktorá často nemá čo do činenia s
ľuďmi, ktorí žijú v danom regióne ale s nejakým kráľom alebo autoritou, ktorá
nakreslila čiaru na mape. Tento politický smer nadradzuje jeden národ druhému a
zvyčajne vedie k nedôvere až k napriateľstvu voči iným národom. Extrémnou
formou je šovinizmus.
PATRIOTIZMUS Je to vlastenectvo, hrdosť na príslušnosť k určitému
národu. Patriotizmus vychádza z emotívneho vzťahu k národnosti, národu, k jeho
kultúre a spoločnosti. Nevylučuje priateľstvo k iným zemiam a rešpektuje ich
práva a záujmy.
INTERNACIONALIZMUS Je to vízia sveta, kde sú ľudský život,
ľudské práva a dôstojnosť chápané ako dôležitejšie než národnosť.
Internacionalizmus znamená odmietnutie existencie akýchkoľvek rozdielov medzi
príslušníkmi ľudského rodu všetkých národností.
INTERKULTURALIZMUS To je viera v obohatenie poznaním iných
kultúr. Rôzni ľudia môžu žiť spolu i napriek rozdielným kultúrnym zázemiam.
Interkulturalizmus akceptuje a rešpektuje rozdiely.
MULTIKULTURALIZMUS Znamená to existenciu rôznych kultúr
vedľa seba, obvykle v jednom štáte. Môže však ísť aj o navzájom izolované
skupiny (napr. v Juhoafrickej republike).
INTEGRÁCIA Integrácia je
proces zjednocovania jednotlivcov a činností v nový systém. To znamená, že
menšinové a väčšinové skupiny si tak uspôsobia svoj spôsob života, aby obsahoval
elementy hodnôt a ideálov oboch skupín. Integrácia taktiež znamená, že každý si
nájde miesto v spoločnosti.
ASIMILÁCIA Asimilácia je proces, v ktorom sa skupina ľudí (jej
člen) vzdáva svojej vlastnej kultúrnej tradície, aby sa stala časťou inej kultúry.
Príslušníci menšinových skupín imitujú spôsoby dominantnej skupiny, aby ich
nebolo možné od nej odlíšiť. Tento proces môže zasiahnuť podstatu ľudskej
identity (tzv. “vykorenenie” človeka) a i tak nemusí priniesť jednotlivcovi
menšinovej skupiny akceptáciu, uznanie okolia.
SEGREGÁCIA Je fyzickým oddelením, separáciou skupín (bývanie,
pracovné miesta, sociálnych funkcií). Obvykle ju navodí dominantná skupina, ale
aj menšinové skupiny prejavujú nezriedka tendencie k segregácií z dôvodov napr.
strachu. Len málokedy sa realizuje kompletná segregácia.
MENŠINA Je to skupina osôb žijúcich v suverénnom štáte a
tvoria menej ako polovicu jeho obyvateľov. Jej príslušníci majú spoločné
etnické, náboženské či jazykové charakteristiky, ktoré ich odlišujú od zbytku
obyvateľstva. Niekedy rozoznávame menšinu nie podľa jej percentuálneho
zastúpenia v určitej oblasti, ale podľa jej pozície v sociálnej, ekonomickej
sfére.
MIGRANT Migrant je osoba, ktorá sa sťahuje do zeme, v ktorej
sa nenarodila a/alebo nie je jej občanom. Migranti sa líšia od utečencov tým,
že neutekajú pred nebezpečenstvom. Väčšina migrantov sa sťahuje do inej zeme za
lepším životom pre seba a svoje rodiny. V modernej terminológií sa takto
nazývajú všetci utečenci, ktorí nedostali status utečenca.
UTEČENEC Je to človek, ktorý uteká pred nebezpečím, v
situácií ohrozenia života. Utečenci sú niekedy definovaní ako ľudia, ktorí
požiadajú o azyl a dostanú status utečenca ako každý, kto potrebuje úkryt pred
nebezpečím. Použitie tej, či onej definície je vecou politickou, nie jazykovou.
Definícia podľa Ženevskej konvencie je podrobnejšia, a v niektorých ohľadoch o
čosi vyhranenejšia.
SOLIDARITA Definujeme ako súdržnosť, spoluúčasť rôzneho stupňa
(sympatia, morálna podpora, materiálna pomoc, spolupráca), ktorú voči sebe
prejavujú štáty, národy, národnosti, skupiny ľudí, jednotlivci.
DEMOKRACIA Demokracia je starogrécke slovo a znamená vládu
ľudu. Znamená to omnoho viac, než voľby zástupcov. Demokracia znamená tiež
možnosť zúčastňovať sa spoločenského diania s rovnakými právami ako ostatní.
Účasťou sa rozumie zapojenie do činnosti v občianských združeniach a prístup k
rozhodovaniu. Demokracia zahrňuje načúvanie názorom menšiny, i keď má väčšina
odlišnú mienku. Znamená to schopnosť jednania a dosiahnutie kompromisu pre
dobro druhých.
ĽAVÝ - PRAVÝ Politické termíny ľavý a pravý historicky
pochádzajú z Národného zhromaždenia prvej Francúzskej republiky. Ich význam sa
časom menia pravdepodobne sa ešte bude rokmi meniť. Vo všeobecnosti “ľavý”
obyčajne znamená: progresívny, veriaci v možnosť zmeny, prospech rovnosti a
ochrany slabších. “Pravý” má skôr význam ako: konzervatívny, veriaci v
stabilitu a kontinuitu, v prospech výhry silnejšieho a vodcovstvo elity. (podľa
materiálov UNITED a MRG-Slovakia)
Nadácia Milana Šimečku www.nadaciamilanasimecku.sk
Zdroj:www.rasizmus.sk Ľudia proti
rasizmu