Čelaď:

bukovité, Fagaceae

Habitus:

mohutný strom dorastajúci do výšky až 40 metrov

Borka:

hnedosivá až černastá, u mladších stromov hladká, neskôr rozbrázdená borka

Listy:

striedavé, obrátene vajcovité, perovito laločnaté listy dosahujúce dĺžku 8 až 12 cm; Lícna strana listov je tmavšia, listy sú holé

Kvety - samčie:

v žltkastých, riedkych jahňadách

Kvety - samičie:

drobné kvety vyrastajú na krátkej stopke v skupinách

Plody:

vajcovito elipsoidné nažky - žalude v šupinatých čiaškach dozrievajú v prvom roku po odkvitnutí

Hálky:

Koncom leta sa na spodnej strane niektorých dubových listov tvoria miniatúrne útvary – hrčky (hálky). Ich vznik ovplyvňujú blanokídlovce z čeľade hrčiarkovitých (Cynipidae), ktoré zavŕtajú svoje vajíčka do listov. Potomstvu hrčiarky dubovej (Cynips quercusfolii) slúžia ako výživa i zimný príbytok. Vajíčko sa vyvíja vnútri výrastku v larválnej komore vystlanej výživovým pletivom. Tam sa zakuklí. Na jeseň spadne list aj s výrastkom na zem a na prelome rokov sa hrčiarka prehryzie von. Je to výlučne samička.

Charakteristické znaky:

Listy so zbiehavou bázou, bez vyvinutých bazálnych lalokov. Žalude bez dlhých stopiek.

Nároky:

Svetlomilná drevina, nenáročná na pôdne živiny a vlhkosť. Odoláva mestskému prostrediu.

Rozšírenie:

Južná Škandinávia, stredná, južná Európa, západná časť východnej Európy. Najrozšírenejší druh duba na Slovensku tvorí dominantnú súčasť dubových a dubovo-hrabových lesov.

Pôvodnosť:

Pôvodná drevina na území Slovenska.

Využitie:

Vysádza sa ako hospodárska drevina v lesoch. Husté a veľmi tvrdé drevo sa využíva na výrobu nábytku, podláh a ako palivové drevo. Z hrčkovitých útvarov obsahujúcich tanín sa kedysi získavali triesloviny a atrament.

Zaujímavosť:

Podobne ako dub letný sa dožíva vysokého veku. Vek najstarších jedincov sa odhaduje na 800 až 1000 rokov. V kôre sa vyskytuje významné množstvo trieslovín, ktoré sa využívajú vo farmaceutickom priemysle i v garbiarstve pri spracovaní koží.

Synonymá:

Quercus sessiliflora, Quercus sessilis