• Brečtan popínavý

        • Zdroj: http://www.fyzickageografia.sk/atlas/atlasdrevin.html

           

          Hedera helix L. - brečtan popínavý

          Čelaď:

          aralkovité, Araliaceae

          Habitus:

           

          až 30 metrov dlhá liana s priliepavými korienkami

           

          Borka:

           

          svetlohnedá až sivohnedá, plytko rozbrázdená, husto porastená drobnými korienkami

           

          Listy:

           

          striedavé, srcovité až elipsovité alebo široko srdcovité, dlaňovito 3-5-laločné, celistvookrajové, kožovité

           

          Kvety:

          žltkastozelené, v okolíkoch

           

          Plody:

          tmavo fialové až čierne, guľaté bobule zakončené terčíkom; usporiadané do kompaktných okolíkov

           

          Nároky:

          Drevina náročná na pôdne živiny a pôdnu vlhkosť. Voči svetlu má veľmi širokú ekologickú valenciu - dokáže rásť aj v zapojených porastoch s minimálnym množstvom svetla, ale zakvitne iba pri plnom oslnení.

           

          Rozšírenie:

          Európa, Malá Ázia. U nás sa vyskytuje najmä v listnatých lesoch, kde tvorí lesný podrast. V lužných lesoch vytvára husté zárasty korún.

           

          Pôvodnosť:

          Na území Slovenska pôvodný druh.

           

          Využitie:

          Výťažky z rastliny sa využívajú pri výrobe liečiv.

           

          Zaujímavosť:

          Je jedovatý, celá rastlina. Považuje sa za treťohorný relikt, ktorý sa zachoval v špecifických podmienkach. Môže rásť prichytený o podklad (skaly, múry budov) alebo o stromy. Na podklad sa prichytáva pomocou špeciálnych "lepivých korienkov", ktoré vyrastajú vo veľkom počte na stonkách. Schopnosť zakvitnúť majú iba tie jedince, ktoré majú dostatok svetla (v lese sa dostanú do koruny stromov).

           

          Synonymá: