Mariana SABOVÁ
Matematika IV.
-
-
Hodnotenie a klasifikácia prospechu žiakov v predmete matematika bude realizovaná v súlade so zákonom č.245/2008 Z.z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov a Metodického pokynu č.22/2011 na hodnotenie žiakov základných škôl.
Vo výchovno-vzdelávacom procese v predmete matematika sa uskutoční priebežné a celkové hodnotenie a to nasledovným spôsobom:
a) priebežné sumatívne a formatívne hodnotenie sa uskutoční pri hodnotení čiastkových výsledkov prejavov žiaka na vyučovacích hodinách, má hlavne motivačný charakter; učiteľ zohľadňuje vekové a individuálne osobitosti žiaka a prihliada na jeho aktuálny psychický i fyzický stav,
b) celkové sumatívne hodnotenie žiaka v predmete matematika sa uskutoční na konci prvého polroka a na konci druhého polroka školského roka; a vyjadruje objektívne zhodnotenie úrovne vedomostí, zručností a návykov žiaka v danom vyučovacom predmete.
Prospech žiaka sa klasifikuje týmito stupňami:
1 – výborný,
2 – chválitebný,
3 – dobrý,
4 – dostatočný,
5 – nedostatočný
Stupeň 1 (výborný) Žiak ovláda poznatky, pojmy a zákonitosti podľa učebných osnov a vie ich pohotovo využívať pri intelektuálnych, motorických, praktických a iných činnostiach. Samostatne a tvorivo uplatňuje osvojené vedomosti a kľúčové kompetencie pri riešení jednotlivých úloh, hodnotení javov a zákonitostí. Jeho ústny aj písomný prejav je správny, výstižný. Grafický prejav je estetický. Výsledky jeho činností sú kvalitné až originálne. Stupeň
2 (chválitebný) Žiak ovláda poznatky, pojmy a zákonitosti podľa učebných osnov a vie ich pohotovo využívať. Má osvojené kľúčové kompetencie, ktoré tvorivo aplikuje pri intelektuálnych, motorických, praktických a iných činnostiach. Uplatňuje osvojené vedomosti a kľúčové kompetencie pri riešení jednotlivých úloh, hodnotení javov a zákonitostí samostatne a kreatívne alebo s menšími podnetmi učiteľa. Jeho ústny aj písomný prejav má občas nedostatky v správnosti, presnosti a výstižnosti. Grafický prejav je prevažne estetický. Výsledky jeho činností sú kvalitné, bez väčších nedostatkov. Stupeň 3 (dobrý) Žiak má v celistvosti a úplnosti osvojené poznatky, pojmy a zákonitosti podľa učebných osnov a pri ich využívaní má nepodstatné medzery. Má osvojené kľúčové kompetencie, ktoré využíva pri Sprievodca tvorbou ŠkVP 1129 intelektuálnych, motorických, praktických a iných činnostiach s menšími nedostatkami. Na podnet učiteľa uplatňuje osvojené vedomosti a kľúčové kompetencie pri riešení jednotlivých úloh, hodnotení javov a zákonitostí. Podstatnejšie nepresnosti dokáže s učiteľovou pomocou opraviť. V ústnom a písomnom prejave má častejšie nedostatky v správnosti, presnosti, výstižnosti. Grafický prejav je menej estetický. Výsledky jeho činností sú menej kvalitné.
Stupeň 4 (dostatočný) Žiak má závažné medzery v celistvosti a úplnosti osvojenia poznatkov a zákonitostí podľa učebných osnov ako aj v ich využívaní. Pri riešení teoretických a praktických úloh s uplatňovaním kľúčových kompetencií sa vyskytujú podstatné chyby. Je nesamostatný pri využívaní poznatkov a hodnotení javov. Jeho ústny aj písomný prejav má často v správnosti, presnosti a výstižnosti vážne nedostatky. V kvalite výsledkov jeho činností sa prejavujú omyly, grafický prejav je málo estetický. Vážne nedostatky dokáže žiak s pomocou učiteľa opraviť.
Stupeň 5 (nedostatočný) Žiak si neosvojil vedomosti a zákonitosti požadované učebnými osnovami, má v nich závažné medzery, preto ich nedokáže využívať. Pri riešení teoretických a praktických úloh s uplatňovaním kľúčových kompetencií sa vyskytujú značné chyby. Je nesamostatný pri využívaní poznatkov, hodnotení javov, nevie svoje vedomosti uplatniť ani na podnet učiteľa. Jeho ústny a písomný prejav je nesprávny, nepresný. Kvalita výsledkov jeho činností a grafický prejav sú na nízkej úrovni. Vážne nedostatky nedokáže opraviť ani s pomocou učiteľa.
Hodnotenie žiaka z MAT sa vykonáva klasifikáciou. Klasifikácia je jednou z foriem hodnotenia, ktorej výsledky sa vyjadrujú určenými piatimi stupňami. Na vysvedčeniach s klasifikáciou sa slovný komentár za príslušný polrok nedopĺňa.
Vo výchovno-vzdelávacom procese MAT sa uskutočňuje priebežné a celkové hodnotenie:
- priebežné hodnotenie sa uskutočňuje pri hodnotení čiastkových výsledkov a prejavov žiaka na vyučovacích hodinách. Známky za priebežné hodnotenie sú v EŽK zoradené do daných oblastí hodnotenia, ktorým sú priradené váhy podľa ich dôležitosti a vplyvu na celkové hodnotenie.
Oblasti hodnotenia:
Školské písomné práce (vstupná, ¼. ročná práca, ½. ročná práca, ¾. ročná práca, koncoročná práca) - váha 3
Tematické písomné práce - váha 2
Krátke písomné práce (päťminútovky) – váha 0,5
Ústne odpoveď – váha 1
Projekty – váha 1
- celkové hodnotenie žiaka sa uskutočňuje na konci prvého polroka a druhého polroka v školskom roku a má čo najobjektívnejšie zhodnotiť úroveň jeho vedomostí, zručností a návykov v danom vyučovacom predmete. Vážený priemer, ktorý sa v EŽK zobrazuje, nie je pre celkové hodnotenie záväzný.
Stupnica hodnotenia písomných prác
100%- 90%
89%- 75%
74%- 50%
49%- 30%
29%- 0%
Formatívne hodnotenie: Formatívne hodnotenie je hodnotenie, ktoré prináša informáciu o aktuálnom stave vedomostí a zručností žiaka. Slúži primárne žiakovi na získanie spätnej väzby – informácií ohľadom pokroku a rozvoja žiaka vo vyučovacom procese, ktoré vedú k zlepšeniu vzdelávacích výsledkov žiaka.
Formatívne hodnotenie sa bude využívať priebežne počas vyučovania, na záver hodiny, na konci tematického celku i na záver školského roka. Pri formatívnom hodnotení sa budú uplatňovať tieto stratégie s použitím rôznych techník:
- sebahodnotenie – posudzovanie vlastných výkonov Nástroje sebahodnotenia môžu byť napr.
• Symboly – napr. pohyby rúk, smajlíci, semafor, značka, ktorá vystihuje ich výkon;
• Zdôvodnenie - odpoveď na otázku;
• Modelovanie - učiteľ žiakom predvedie spôsob sebahodnotenia, následne žiaci kopírujú model hodnotenia,
• Hodnotiaci komunikatívny kruh - žiaci sa podelia so svojimi pocitmi, hodnotia svoju prácu. - rovesnícka spätná väzba - využíva sa najmä pri práci v skupinách – kooperatívne učenie, kolaboratívne učenie. Nástrojmi tohto hodnotenia môžu byť sebareflexívne karty po skupinovej práci, karta s rovesníckym hodnotením po skupinovej práci, skupinové hodnotenie spolupráce a pod. - hodnotenie účiteľom a naopak – využíva sa najmä pri opakovaní, reformulácii učiva, pri sledovaní čiastkových cieľov a pri analýze čiastkových cieľov. Nástrojmi tohto hodnotenia môžu byť napr. sumár, semafor, reflexívne metódy a pod.
- Hodnotenie zameriame a formulujeme pozitívne
- Rozlišujeme hodnotenie začlenených ( integrovaných) a bežných žiakov
- Vyučujúci klasifikujú iba prebrané a precvičené učivo
- Podklady na hodnotenie a klasifikáciu získava vyučujúci objektívnym sledovaním výkonov a pripravenosti žiaka na vyučovanie, rôznymi druhmi písomných prác, analýzou výsledkov rôznych činnosti žiakov
- Významným prvkom učenia je práca s chybou
- Pri klasifikácii používame platnú klasifikačnú stupnicu, využívame aj znaky k známke ( ! hraničná známka, - hraničná známka, motivačné nálepky – pochvala za aktivitu, hviezdička k jednotke - plný počet bodov )
- Písomné práce sú oznámené vopred
- Využitie sebahodnotenia a sebareflexie žiakov, ich schopnosť posúdiť svoju vlastnú prácu, vynaložené úsilie, osobné možnosti a rezervy
- Celkové hodnotenie žiaka sa uskutočňuje na konci 1. polroka a konci 2. polroka zohľadňuje úroveň vedomostí, zručností a návykov, zahŕňa tiež domácu prípravu na vyučovanie, aktivitu, ústny a písomný prejav, projektové práce. Výslednú známku neurčuje priemer známky na konci klasifikácie. Absencia domácich úloh sa klasifikuje nedostatočnou.
Práca so žiakmi so ŠVVP:
Pri hodnotení vychádzame z Metodických pokynov pre hodnotenie žiakov so ŠVVP. Pracujeme podľa odporúčaní špeciálneho pedagóga jednotlivých žiakov (viď Individuálny vzdelávací program žiakov so ŠVVP).
-