Čelaď:

borovicovité, Pinaceae

Habitus:

strom vysoký až 40 metrov; menej často v extrémnych stanovištných podmienkach ker

Borka:

červenohnedá, rozbrázdená borka, tvoriaca platničky

Listy:

ihlice vyrastajúce v brachyblastoch po dvoch; ihlicovité, na vnútornej strane svetlejšie; ihlice sú od 4 do 7 cm dlhé, ploché.

Šištice - samčie:

žlté, vajcovité

Šištice - samičie:

červenkasté, guľovité

Semená:

tmavohnedé krídlaté semená uložené vo vajcovitých šiškách. Šišky nerozpadavé, hnedé, dlhé do 10 cm.

Nároky:

Svetlomilná drevina so širokou ekologickou valenciou voči väčšine faktorov.

Rozšírenie:

Celé pásmo lesov Eurázie od Pyrenejského polostrava až po Sibír, najmä v pohoriach. U nás rastie na Záhorskej nížine (minerálne chudobné viate piesky), v Podunajskej nížine (na karbonatických viatych pieskoch), vo väčšine pohorí ako reliktné borovicové lesy na karbonatických horninách, prípadne v kotlinách na severe Sloveska na rašeliniskách.

Pôvodnosť:

Pôvodná drevina na území Slovenska.

Využitie:

Vysádza sa ako hospodárska drevina v lesoch, ako protierózna drevina na extrémnych stanovištiach (viate piesky, opustené xerotermné lúky a pasienky). Drevo sa využíva na výrobu trvácich stavebných prvkov, stavebných konštrukcií.Tenká guľatina sa využíva ako banské drevo, stavebné drevo, vinohradnícke drevo ako aj pre výrobu elektrorozvodných stĺpov. Chemický priemysel ho využíva na výrobu buničiny, drevitej vlny atď. Z borovicovej živice sa vyrába terpentín, terpentínový olej a kolofónia.

Zaujímavosť:

Je to jedna z najnenáročnejších a najodolnejších drevín. Aj preto je jednou z najviac rozšírených drevín na severnej pologuli. Borovicové lesy boli pred 10 000 rokmi na Slovensku najrozšírenejšími lesmi. Dnes sa z nich zachovali len reliktné lesy.